Trápny cenzor súdruh kresťan katolík Michal Coplak Pavlasek
(priateľ exministrov za KDH Daniela Lipšica, Vladimíra Palka a mnohých iných predstaviteľov KDH, KDS)
Zažil som už od čias tzv. socializmu s cenzúrou všeličo, ale nič takého, čo dnes na Facebooku. L
Včera som navrhol Michalovi ako priateľovi asi desiatich mojich priateľov priateľstvo. To mi dnes ráno potvrdil. Hneď som si so záujmom pozrel jeho nástenku. Rozhorčuje sa tam (5 júna, 15:00):
"CENZURA?? prave som zistil, ze v skupine Žilinčania na facebooku...koľko nás v skutočnosti je? vladne brutal cenzura, spamuju tam a este aj s prispevkami o volbach pocas moratoria.. A kritizujuce prispevky na nastenke sa pekne mazu! Co najskor zalozit normalnu skupinu zilincanov a nie ten paskvil! tak som sa nastval, ze som dal podnet na volebnu komisiu :)"
Mám porozumenie pre všetkých postihovaných cenzúrov, či sa jedná o komunistov, liberálov, konzervatívcov alebo katolíkov. Ako novinár som mohol v rokoch 1988 – 1989 takmer slobodne publikovať – v oficiálnych periodikách, v pololegálnych, aj v ilegálnych. Sám som aj vydával občasník Pravde nahlas, ktorý som si vymieňal napr. aj s Jánom Čarnogurským za jeho Bratislavské listy. Takisto som mohol publikovať aj v Rádiu Slobodná Európa. Tí mi aspoň posielali symbolické honoráre v bonoch, oficiálne, legálne cez naše zastúpenie Tuzexu v Nemecku. Nič „moc,“ ale mohol som si aspoň kúpiť v Tuzexe diktafón. Cenzúra ma zasiahla až počas tzv. nežnej revolúcie. Začalo to asi tým, keď sa mi Ján Budaj aj pred „mojimi“ svedkami vyhrážal, že sa bude z tribúny na Námestí SNP dištancovať od našich plagátov. Čo sa mu na nich najviac nepáčilo? Vyzývali sme občanov, aby sa nenechali zväzovať novou mocou, ale aby sa sami organizovali. Ak už naozaj prekonali strach, že sa nemusia všetci schovávať, tentokrát pod krídla tzv. Verejnosti proti násiliu (Násila proti verejnosti).
Najtvrdšiu cenzúru zažívam od rozšírenia internetu v r. 1997 aj v oblasti politiky. Niektoré prípady najtvrdšej, najnezmyselnejšej aj najsmiešnejšej cenzúry som zaznamenal na web stránke Cenzúra na internete. Odtiaľ ich budem postupne presúvať na inú stránku Cenzúra v modernejšom redakčnom systéme a dizajne.
Dnes ráno som teda Michalovi napísal:
„Michal, to myslíš vážne, že si dal podnet na volebnú komisiu? Na ústrednú? V sobotu, 6. júna vypisovali o nich na nete, že nemajú ešte žiadny podnet, tak som sa ich telefonicky pýtal (mám to na záznamníku) cca o 15:00, či naozaj ešte nemali žiadne podnety ani sťažnosti. Potvrdili mi, že nie. Súčasne mi potvrdili, že moje dva telefonické podnety nimi sú. Na inú, písomnú sťažnosť mi odpovedali krátko po polnoci v nedeľu 7. júna pekne "po komunisticky," tak, že napísali nejakú hlavičku, adresu, číslo zákona – a neodpovedali VÖBEC!“
Michal Coplas Pavlasek odpovedal o 8:41:
„asi este nepozerali mail, samozrejme ze som to mailom poslal :)“
Ponúkol som mu, že jeho mail, ktorý ˇUstredná volebná komisia ignoruje uverejním na stránke Voľby. On si asi až potom asi všimol, že som pripol na jeho nástenku aj tento odkaz:
Možno sa zľakol, možno niečo nepochopil, alebo pochopil nesprávne ako útok na seba, ak tiež dával „voliť“ svojim deťom ako desaťtisíce iných rodičov, alebo ak bol členom okrskovej komisie, dovolil porušovať týmto spôsobom zákon iným, neviem. Vymazal ten veľmi stručný, ale dôležitý odkaz o celoštátnej cenzúre ohľadne jedného z mnohých podnetov občanov Ústrednej volebnej komisii.
Pár dní pred tým sa rozhorčoval nad inými, keď jemu vymazali príspevky na nástenke jemu. Teraz urobil to isté mne (Jeho cynické, bezohľadné a egocentrické odôvodnenie a s pripojeným škodoradostným rehotom): „nemam rad ked mi niekto spamuje nastenku odkazmi, ktore dava kde kade :) len to sa stalo ze som ta zrusil :) a cistil si profil od balastu co sa mi tam dostal.“
Považujem za veľmi smutné, keď si takíto tiež katolíci dovoľujú navrhovať na Facebooku priateľstvo aj mnohým predstaviteľom KDH a KDS. Pre týchto katolíkov žiaľ neplatí tzv. zlaté pravidlo mravnosti, prisudzované aj mnohým náboženstvám, ale vážené aj u ateistov: „Nerob druhému to, čo nechceš, aby robili tebe.“
